fasiangy mPochôdzka s turvoňom rozveselila Radôstku

Fašiangy, obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu sa vyznačuje zvýšenou frekvenciou zábav, plesov a všakovakých zábavných podujatí. V minulosti to boli predovšetkým svadby a domáce zabíjačky. V súčasnej modernej dobe je tých svadieb pomenej, nakoľko mnoho mladých i starších žije, ako to naše staré mamy vtipne pomenovali, na „psiu knižku“, teda v neviazanom zväzku.

Zabíjačky sa taktiež z našich domácností takmer vytratili a tak fašiangové radovánky sa sústredili iba na rôzne diskotéky, prípadne nejaký ples. O to viac treba oceniť už niekoľkoročnú fašiangovú aktivitu členov folklórneho súboru Radôšťan, ktorí zachovávajú tradíciu chodenia s turvoňom. O čo vlastne ide? Skupina ľudí sa prestrojí do najbizarnejších masiek, z ktorých hlavnou je turvoň a prechádzajú dedinou. Masku turvoňa tvorí veľká napodobnenina dobytčej hlavy s rohami ovešanými zvoncami a inými, zvukotvornými predmetmi. Názov tejto masky je odvodený od tura, zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť, ktoré bolo na našom území vyhubené v 17. storočí. Muž, ktorý sa schováva v maske, je obyčajne zakrytý vrecovinou alebo prevrátenou kožušinou a spomínanú hlavu s otvárateľnou papuľou drží na tyči. Skupinu masiek poväčšine sprevádzajú muzikanti. V tomto roku zasiahla aj v tomto prípade moderná doba a skupina masiek vozila so sebou v napodobnenine rakvy magnetofón, z ktorého sa šírila muzika. Starší si to pamätajú, no mladším táto tradícia takmer nič nehovorí a preto je dobré, keď majú možnosť sa so spomínanou tradíciou zoznámiť, prípadne sa jej aj zúčastniť. Toto, ako som už uviedol, je práve príklad z Radôstky. Počas predposledného fašiangového víkendu sa folkloristi prešli dedinou a zastavili sa pri tých obydliach, kde ich neodmietli a buď pohostili a počastovali, alebo odmenili nejakým tým eurkom. Žiaľ treba konštatovať, že tých štedrých bola menšina. Tí, ktorí sa zatajili iba „nenápadne“ spoza záclon sledovali dianie pred ich domom. Členovia súboru Radôšťan nemienili na akcii zarobiť, no slušnosť káže za vynaloženú námahu ich aspoň symbolicky odmeniť. To, že im niekto neotvoril vôbec tragicky nebrali a zábavu si vychutnali plnými dúškami. Svoju pochôdzku, aj keď unavení a premočení od potu a snehu, no o to šťastnejší, ukončili v hostinci U Šmaka.

Ing. Ján Koňušiak

Foto: autor